neurorehabilitacia

Na sociálnych sieťach i v zdravotných poisťovniach opakovane zaznieva otázka, v čom tkvie výnimočnosť a úspech neurorehabilitácie v ADELI Medical Center.

Viedenský neurológ, medicínsky poradca ADELI, prof. Dr. Heinrich Binder, to vysvetľuje v tomto rozhovore.  

Pán profesor, v čom tkvie jedinečnosť neurorehabilitácie v ADELI Medical Center?

Rehabilitačný program v ADELI Medical Center je pozoruhodne komplexný program, pretože prekračuje hranice len starostlivosti a terapie pre pacienta tým, že zohľadňuje bližšie, sociálne prostredie pacienta. To znamená, že do terapie je intenzívne zapojená predovšetkým rodina pacienta. Navyše, rodina má možnosť pracovať na samotnom koncepte terapie a prispieť svojimi vlastnými nápadmi. V ADELI sa pokúšame zohľadniť životné prostredie pacientov. Vytvárame podmienky na to, aby pacienti po návrate domov nezažili výraznú zmenu, ale aby pokračovali v tom, čo spolu so svojou rodinou zažili v ADELI Medical Center. Toto je kľúčový bod nášho rehabilitačného konceptu, ktorý samozrejme zahŕňa aj obvyklé terapie, akými sú fyzioterapia, logopedická terapia atď.

Čomu by sa mala venovať osobitná pozornosť v prípade rodinného príslušníka so špeciálnymi potrebami?

Zapojenie rodiny je dôležité preto, nakoľko pacient nie je osamoteným individuom v tomto svete, ale je prakticky súčasťou spoločného života a neustálej interakcii so svojím prostredím. A to je presne ten bod, v ktorom sa chceme vyhnúť „postihovaniu“. Pretože pacienta ani tak nezvýhodňuje jeho vlastné fyzické obmedzenie, „postihnutie“, ako ho dokáže obmedziť a znevýhodňovať, „postihnovať“ jeho životný priestor. A to je dôvod, prečo musíte zapojiť rodinu a ak je to možné, aj širšie sociálne prostredie.

Čo je neurorehabilitácia?

Mnohí pacienti s neurologickými ochoreniami sa vyznačujú tým, že majú poruchu v oblasti mobility, schopnosti pohybovať končatinami, stáť, chodiť, manipulovať s predmetmi. atď. Nevyhnutnou súčasťou neurorehabilitácie je podpora uvedomovania si vlastného tela. Predpokladom pre schopnosť vykonávať skutočne cielené pohyby je, že mozog dostáva od tela dostatočne presné informácie o polohe kĺbov, napätí svalov atď. Iba s týmito informáciami môže mozog pracovať a dávať vhodne prispôsobené príkazy do končatín, rúk, nôh, na vykonávanie cielených pohybov.

Informácie smerujúce do mozgu sú informáciami takzvanej propriocepcie. V končatinách, svaloch a v kĺboch sú receptory, ktoré zhromažďujú informácie o polohe kĺbov, napätí svalov atď. A tieto informácie sa prenášajú do mozgu.

Propriocepcia môže byť podporovaná rôznymi metódami. Prostredníctvom pohybu, ako sa to deje vo fyzioterapii. Propriocepčné schopnosti môžu byť tiež podporované rôznymi stimulačnými metódami, ako je elektrostimulácia, ale aj napríklad vibráciami.

Aké sú princípy a úlohy rehabilitácie?

Samozrejme, je to ako každé cvičenie. Ide o intenzitu, frekvenciu a tiež komplexnosť. Uchopenie pohára je veľmi komplexná akcia, zložitá činnosť, ktorú môžem praktizovať ako celok alebo ju rozdeliť na časti. Napríklad môžem len pohybovať palcom a ukazovákom alebo  trénovať len zovretie päste. Úlohou rehabilitácie je zvládnutie komplexnosti pohybu, nielen v ruke, ale aj nohe a pri mnohých ďalších motorických činnostiach. Dá sa to dosiahnuť rôznymi fyzioterapeutickými a ergoterapeutickými technikami. Môžete ho podporiť aj technickými pomôckami, napríklad takzvaným ADELI oblekom. Ale podstatná vec je tréning! A tréning by mal byť v konečnom dôsledku tiež komplexný, mal by sa nielen deliť na veľmi jednoduché pohyby, ako ohyby a vystretia, ale mal by byť prispôsobený pre potreby pacienta v každodennom živote.

Na čom je založený účinok rehabilitácie?

Zázraky sa nedejú. Posledný zázrak sa pravdepodobne skutočne stal asi pred 2 000 rokmi, tvrdím ako lekár. To, čo sa popisuje ako zázrak, je úspechom – ako tak pekne povedal Winston Churchill – krvi, potu a sĺz… je to výsledok intenzívneho úsilia terapeutov, ale aj pacientov.

A preto je spolupráca pacientov kľúčová. S pacientom, ktorý nie je motivovaný sám alebo svojím prostredím – a tu sa vraciame späť k významu rodiny, k sociálnemu prostrediu – s nemotivovaným pacientom budem môcť robiť to isté ako s motivovaným, ale pokrok nebude tak zjavný. Motivovaný pacient, ktorý sa stretne s motivujúcimi terapeutmi, má moc ovplyvniť oveľa viac. A to je kľúčový bod. Zázraky neexistujú, je to všetko v snahe niečo zmeniť.

Aké sú ďalšie predpoklady dosiahnutia úspechu počas absolvovania terapeutického programu v ADELI?

Keď hovoríme o intenzite terapie, nemožno ju definovať len v počte hodín, počas ktorých sa s pacientom pracuje. Vieme, že počas jednej terapie potrebujeme viac ako jedného terapeuta, najmä pre ťažko zdravotne znevýhodnených, pri ťažko postihnutých pacientoch. Aby mala liečba účinok, tak u pacientov, ktorí majú paralyzované všetky štyri končatiny, je potrebných niekoľko terapeutov. Jeden terapeut tu nestačí, pretože potrebujete toho, kto pacienta drží, kto ho ukladá do určitej pozície a tiež toho, kto vykonáva cvik s pacientom atď.

Úspech závisí aj od vzťahu medzi terapeutom a pacientom. Musí medzi nimi existovať pozitívny vzťah, určitý druh empatie. Jednak porozumenie, ako aj citové puto. A čo je tiež potrebné: Rehabilitácia je súčinnosťou tímu ľudí., solídnym a vnútorne dobre prepojeným tímom, ktorý sa navzájom prijíma, rešpektuje a počúva. Až potom je zaručený úspech pri zaobchádzaní s pacientom. V ADELI Medical Center garantujeme tento prístup.

Do akej miery môže rehabilitácia ovplyvniť funkcie mozgu? 

To, čo ma vlastne priviedlo k neurológii a neurorehabilitácii, bolo očarenie tým, čoho je mozog skutočne schopný.  Človek by nemal zabúdať spomínať miechu, miecha je druhý mozog alebo k nemu minimálne patrí. Ak si uvedomíte, že z niekoľkých buniek sa vyvinie tak zložitý orgán, už počas tehotenstva, od embrya až po vznik, že sa vyvinie „niečo“, čo má veľkosť melóna a toto „niečo“ je zodpovedné aj za jednoduché pohyby, aj schopnosť vzpriameného stoja, chôdzu, manipuláciou s predmetmi, dokáže vytvárať kultúru, maľovať obrazy, písať hry, produkovať hudbu… Avšak Bohužiaľ tiež prináša zlé veci, s dopadom na spoločnosť nielen pozitívnou, ale aj negatívnou, ako sú zvady a vojny. To je na mozgu fascinujúce! Aj to, že sme schopní, ak chceme, mozog ovplyvniť. Dokážeme to našou medicínou, našou neurorehabilitáciou dokážeme mozog zmeniť k lepšiemu, vďaka Bohu. Mozog je pre mňa stále výzvou a zdrojom očarenia. Počas mojej medzitým desaťročia dlhej praxe ma mozog neprestal prekvapovať. Stále sa dokáže udiať niečo, čo som nečakal.

Čo robí ľudský mozog tak pozoruhodným?

Keď sa pozriete na mozog, adaptabilita mozgu je fascinujúca. Nielen z hľadiska veku, vo vzťahu k vývoju od detstva po starobu, až do skutočne vysokého veku, mozog sa stále prispôsobuje. Musíme si uvedomiť, že mozog sa musí byť schopný neustále prispôsobovať novým okolnostiam. Podmienkam prostredia, slnečným lúčom, ťažkostiam s chôdzou, chodením nahor po schodoch, dole po schodoch. Mozog sa prispôsobí stavu po chirurgickom zákroku. To znamená, že v mozgu dochádza k neustálej zmene, neustálej adaptácii, kde sa neustále vytvárajú nové spojenia medzi rôznymi nervovými bunkami a oblasťami mozgu.

Môžete si to predstaviť ako veľké mesto s mnohými ulicami, širokými ulicami aj úzkymi uličkami, kadiaľ vedie cestná premávka. Niekedy je malá ulička upchatá, doprava musí byť odklonená inam. Alebo sa upchá veľká cesta, takže je potrebné dané miesto obchádzať inými ulicami. Všetko sa neustále prispôsobuje a napriek tomuto ako celok premávka funguje. V mozgu je podobná situácia, vždy existujú spôsoby, ako sa prispôsobiť novým okolnostiam a pokúsiť sa udržať úlohu mozgu, zabezpečiť funkciu organizmu.

Existuje ešte nejaký kľúčový aspekt, typický pre ADELI?

Fyzioterapia, je niečo, čo robí každý. Spomeniete niekomu, že poskytujete fyzioterapiu a on mávne rukou a povie: “Čo na tom, veď to robíme aj my…” Rozhodujúcim faktorom je však tá empatia, ktorá musí existovať voči pacientovi a empatia, ktorá musí existovať v tíme, vzájomné porozumenie, prijatie, vnímavosť…  Pacient je tu súčasťou rehabilitačného tímu. Nie je objektom, je vedome zapojený do rehabilitácie.

Je to vidieť napríklad v tom, že vždy plne informujete pacienta o tom, čo robíte a prečo niečo robíte, a opýtajte sa ho, či s tým súhlasí. Musíte tiež akceptovať, že pacient má svoju vlastnú vôľu a povie: “To nechcem”. A nemôžete ho nútiť, aby niečo urobil. A to opäť súvisí s motiváciou. Musíte byť schopný presvedčiť pacienta, že to, čo robíte, je pre jeho vlastné dobro. Aspoň z môjho pohľadu ako lekára a on mi musí povedať, či ten názor zdieľa alebo nie a ja ho musím akceptovať.

ADELI Medical Center v Piešťanoch na Slovensku je medzinárodné rehabilitačné centrum špecializované na liečbu pacientov s neurologickými deficitmi. Od roku 2004 ADELI úspešne liečených viac ako 16 000 pacientov.

SDÍLET: